Jubilejný rok sa nachádza v polovici. Od jeho začiatku zverejňujeme denný zamyslenia nad prvým mešným čítaním z pera otca Tomasa van Zavrela. Budeme takto pokračovať až do konca Jubilejného roku. Pre tých, ktorí ešte neodoberajú a majú záujem: na tento odkaz sa dozviete potrebné informácie ohľadom odberu zdarma.
Úryvok na štvrtok 18. týždeň v medziobdobí (na Nm 20,1-13) nám ponúka niekoľko ponaučení.
- Boží ľud sa opäť nachádza v Kádeši, kde pred 40 rokmi odmietol vstúpiť do Zasľúbenej zeme (Num 14). Znova sa vynoril ten istý problém ako vtedy (Ex 17,1-7): nebola tam voda. Namiesto toho, aby volali k Bohu o pomoc, začali sa s Mojžišom hádať. V takej vypätej situácii je jediným riešením odolať pokušeniu protiútoku a prehliadnuť diablovu lest; vstúpiť do Božej prítomnosti s prosbou o radu a rozlíšenie. Teda: uchýliť sa k modlitbe, ako to urobil Mojžiš.
- Mojžiš mal prudkú povahu (Ex 2,11-12; 11,8; 32,19), ktorou si zadal problémy, pretože túto nectnosť dlhodobo neriešil. Nie je ani taký problém s hnevom, ak sa týka správnej osoby, v vhodnom čase, zmysluplne a s mierou. Jeho nekontrolovaný vzor hnevu je to, čo spôsobilo, že sa nedožije vstupu do Zasľúbenej zeme. Namiesto toho, aby Božou mocou prikázal skale, zlostne do nej uderil. Je potrebné rozpoznávať naše hriechy a nectnosti úprimným zpytovaním svedomia, ľutostným vyznaním v sviatosti zmierenia, sebakontrolou a cieľavedomým každodenným bojom, pokiaľ máme čas.
- Možno si hovoríte, že Boh to s potrestaním Mojžiša prehnal. Veď oč ošlo? Avšak človek súdi podľa zdaní, ale Boh hľadí srdcom (Sam 16,7); Hospodin vidí Mojžišovu neveru a neúctu (Nu 20,12). Aj keď to dnes neradi počujeme, poslušnosť je dôležitá. Ten, ktorého predobrazom bola skala na púšti, ktorá poskytla vodu žíznivým ľuďom (1 Kor 10,4), hovorí, že poslušnosť je výrazom našej lásky k Bohu (Jn 14,21).
