Pripájame tiež jedno osobné svedectvo a slovo povzbudenia...
Ako som prežil Diecéznu púť vo Strakoniciach
V sobotu 5. októbra som sa vybral s mojou ženou Majkou a našimi štyrmi deťmi: Honzíkom, Aničkou, Vašíkom a Dorotkou autobusom spoločne s pútnikmi z našej farnosti na Diecéznu púť do Strakoníc. Autobus odchádzal už o 6:30 z Masarykova námestia, čo bola pre našu rodinu veľká výzva, aby sme ráno včas vstali, zbaliť si desiatu a obed a boli u autobusu včas. Z Jindřichova Hradca nás celkom išlo aj s naším pánom proboštem 29, z toho 10 detí. Pred odchodom autobusu sme sa spoločne v autobuse pomodlili. Mal som veľkú radosť, že si vedľa mňa sadla Anežka Píchová. Rozprávali sme sa celú cestu až do Strakoníc a dvojhodinová cesta nám ušla ako nič. Anežke je 12 rokov, chodí na modelovanie, hrá na gitaru, rada spieva a rada si hrá s ich psom. Viete, ako sa volá? Ťapina. :-)
Keď sme boli za Budějovicami, poriadne sa rozpršalo, ale pri príchode o 8:30 do Strakoníc pršať prestalo a bez dažďa počasie vydržalo celý deň, aj keď bolo zamračené a chladno. Boli sme jedni z prvých pútnikov z diecézy, ktorí do Strakoníc na druhé nádvorie strakonického hradu, kde sa celé stretnutie konalo, prišli. Mám rád, keď prídem o chvíľu skôr, aby som sa mohol rozhliadnuť a pripraviť sa. V modlitbe ruženca od 9:00 som pripravil svoju dušu spoločne s postupne prichádzajúcimi pútnikmi na svätú omšu, ktorá začínala o 9:30.
Hlavným celebrantom svätej omše bol apoštolský nuncius Mons. Jude Thaddeus Okolo, ktorý si svojím úsmevom a bezprostrednosťou hneď získal všetkých pútnikov. Liturgická farba bola červená – čítania aj omšový formulár boli k Duchu svätému. Znamenitá voľba. Čítanie bolo z listu sv. apoštola Pavla Korinťanom (1 Kor 12, 4-7, 12-13) a evanjelium sv. apoštola Jána (14, 15-16, 23-26). Kázal osobne apoštolský nuncius v češtine! Deti mali radosť, že mu rozumeli. Snažím sa chodiť na svätú omšu o chvíľu skôr, aby, indiánskou terminológiou povedané, duša stihla dobehnúť telo. Vo Strakoniciach sme boli skôr a bolo to veľmi dobre. Slová kázania kyprili moju dušu, ako pluh kyprí jesenné pole pri hlbokom orbe. Nuncius kázal o rozličných obdarovaniach od Ducha svätého, ktoré každý z nás má, aby bol užitočný pre spoločné dobro. O tom, ako sme všetci napojení Duchom svätým ako údy na Kristovo telo. Zamýšľal sa nad tým, čo Kristus myslel pod výrazom Duch svätý ako Paraklétos. Keď sa ocitneme v situácii, kedy potrebujeme niekoho, kto by sa nás zastal proti falošným obvineniam, alebo naopak, keď máme priznať, že sme sami urobili niečo zlé, máme Ducha svätého, ktorý je naším obhájcom, advokátom, prímluvcom, utešiteľom, pomocníkom – Paraklétos. Na konci svojho kázania poprijal všetkým, aby nás Duch svätý – Paraklétos neopustil, nenechal osamelých, ale prebýval v nás a naďalej sa za nás prihováral. Veľmi povzbudzujúce.
Otec biskup Vlastimil na záver svätej omše ďakoval; okrem iného aj kňazom, ktorí do Strakoníc prišli so svojimi zverenými veriacimi. Bolo povzbudzujúce vidieť pri omši mnoho pastierov, ktorí na Diecéznu púť prišli so svojimi ovečkami, bol som vďačný za nášho pána probošta, ktorý sa spoločne s nami na Diecéznu púť vydal.
Po svätej omši bola na výber jedna zo všetkých troch prednášok pre dospelých, deti mali z pastoračného centra pripravené aktivity a divadelné predstavenie; a o 14:30 sme od nuncia Judy Tadeáša a biskupa Vlastimila vo farnom kostole sv. Markéty dostali záverečné požehnanie.
Pred cestou späť sme sa spoločne v autobuse pomodlili, poďakovali za púť, za stretnutie s ostatnými veriacimi, ďakovali sme za našich kňazov a prosili o dary Ducha svätého pre kňazov i veriacich. Do Jindřichova Hradca sme prišli okolo 17:15. Ja s Majkou a Aničkou sme šli na skúšku chrámového zboru o 18:00; Honzík, Vašík a Dorotka už zostali doma, pretože z ranného vstávania a celého dňa už boli unavení.
Na púť som vo svojom srdci niesol celú našu farnú rodinu a spoločne s ostatnými pútnikmi som Vám na sebe priviezol požehnanie otca biskupa Vlastimila a usmievavého nuncia Judy Tadeáša, priviezli sme Vám radostnú zvesť a povzbudenie k tomu, že každý z nás má rôzne obdarovania od Ducha svätého, ktorým môže prispieť vo svojom spoločenstve – v cirkvi, v ktorej je telom Kristus a my sme naň napojení ako údy.
Drahí bratia a sestry, povzbudzujem Vás po svojej skúsenosti zo Strakoníc, choďte na sväté omše skôr než pár minút pred začiatkom, nech Duch stihne dobehnúť telo, a spýtajte sa ho, aké obdarovanie máte, aby ste Kristovi v spoločenstve mohli prispieť. Zapáliť sviečky, nachystať omšové knihy, pripraviť kvetinovú výzdobu, asistovať kňazovi pri oltári, prečítať pri svätej omši čítanie, zaspievať žalm, priniesť obetné dary, sprevádzať svätú omšu na organoch či inom hudobnom nástroji, zaspievať v schole či chrámovom zbore, prejsť kostolom s ošatkou na omšovú zbierku, pomôcť pri upratovaní kostola, … je toho mnoho. Ako učí Kristus: žeň je veľká, ale pracovníkov málo. Nech nám všetkým Duch svätý pomáha a nech nás vedie a povzbudzuje k práci na Kristovej vinici!
Tomáš Petrů
