Na úvod nášho programu sa deti zamýšľali nad tým, komu alebo čomu je dobré svoje srdcia otvoriť a čomu naopak nie. Potom tie svoje myšlienky napísali na papier, z ktorého vytvorili srdce, ktoré si úplne na záver odviezol domov niekto iný. Deti dokázali svoje srdiečka otvárať pre druhých aj pre Boha, ale nakoniec dokázali svoje „srdcia“ aj darovať.
V sobotu sme ešte pokračovali v prehlbovaní témy pomocou niekoľkých aktivít. Deti pantomimicky predviedli niektoré z emócií, premýšľali o dobrých vlastnostiach kamaráta a pri športových disciplínach vybili svoju energiu a načerpali sily do ďalšej témy. A tým bola brána nádeje. Čím všetkým môže človek vo svojom živote prechádzať a čo pri tom môže zažívať, nebolo pre deti vôbec složité. Ukázalo sa, že aj pre deti je dôležitá jedna brána, brána do nebeského kráľovstva. Dohodli sme sa, že na ceste k tejto bráne je dôležité zapájať všetky časti nášho tela – myseľ, ruky, nohy a srdce. V skupinkách deti lúštili niekoľko hádaniek na tému nádeje, potom súťažili v rôznych športových disciplínach, ďalej tvorili pomocou materiálu Franze Ketta svoju bránu nádeje a započúvali sa do príbehu z knihy Malého princa. Nakoniec sme všetko odovzdali v spoločnej modlitbe.
Program ubehol veľmi rýchlo, a tak sme sa v nedeľu po dobrom obede opäť rozjeli do svojich domovov.
